KRÁĽOVSTVO JE TVOJE

„Neboj sa, malé stádočko, lebo zaľúbilo sa vášmu Otcovi dať vám kráľovstvo.“ (Lukáš 12:32)

Aké hlboké vyhlásenie vyslovil Ježiš v tomto verši! Keď to však vravel, neobracal sa na nové stvorenie – Boh „nedáva“ Kráľovstvo tebe, ktorý si sa znovuzrodil, Kráľovstvo je totiž už tvoje. Ty si sa do Kráľovstva narodil, si jeho dedičom. Keďže patrí Ježišovi a ty si Jeho spoludedičom, znamená to, že patrí aj tebe.

Spomeň si, čo povedal v Jánovi 16:15: „Všetko, čo má Otec, je moje…“ – to zahŕňa aj Kráľovstvo. Ježiš žil životom Kráľovstva, kým bol na zemi, preto na ľudí Jeho doby pôsobil tajomne. Žil v úplne inej rovine, Jeho slová a činy sa odlišovali od toho, čomu oni rozumeli.

Toto Kráľovstvo je tvoja milovaná krajina, mesto, ktoré hľadal Abrahám. Biblia nám vysvetľuje: „Vierou sa usadil v zemi zasľúbenej ako v cudzej a prebýval v stánkoch s Izákom a Jákobom, dedičmi toho istého zasľúbenia. Očakával totiž mesto, majúce pevné základy, ktorého Tvorcom a Staviteľom je Boh.“ (Židom 11:9 – 10)

Ak je teda Kráľovstvo tvoje, čo viac by si mohol potrebovať? Ježiš v Lukášovi vyhlásil: „Hľa, kráľovstvo Božie je vo vás.“ (Lukáš 17:21, z angl. KJV) Povedal vlastne: „POZRITE, ste nositeľmi Kráľovstva, nie ste len vy v Kráľovstve, Kráľovstvo je vo vás!“ Ak je Kráľovstvo v tebe, potom to znamená, že všetky poklady, bohatstvá, nádhera a sláva Kráľovstva sú tiež v tebe.

Chápeš, prečo by si nikdy nemal mať mentalitu nedostatku, potreby a núdze? Niet divu, že Slovo vyhlasuje: „Veď všetko je vaše…“ (1. Korintským 3:21) Boh chce, aby si žil z Kráľovstva, žil životom Kráľovstva a usiloval sa o jeho slávu a rozšírenie.

Modlitba

Kráľovstvo je vo mne, preto všetky poklady, bohatstvá, nádhera a sláva Kráľovstva sú tiež vo mne! Žijem z Kráľovstva a žijem život Kráľovstva, usilujem sa o jeho slávu a rozšírenie. Dnes vyhlasujem a zažívam úspech, prosperitu, víťazstvo, zdravie a silu z moci Ducha Svätého! Amen.

Rozšírené štúdium: Jakub 2:5; Matúš 6:33

1.ročný Biblický plán: Zjavenia 4 a Ozeáš 11 - 14

2.ročný Biblický plán: Ján 19:38-42 a 2.Kronická 25