Zasiahni svet okolo seba !

Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého (Matúš 28:19).

Tvojou hlavnou zodpovednosťou na zemi je kázať evanjelium tým, čo žijú okolo teba a robiť učeníkov alebo študentov z tých, s ktorými sa v živote stýkaš. Toto myslel Ježiš, keď povedal: „Preto choďte a učte všetky národy.“ Slovo „národy“ je v gréčtine „etnos“, čo vyjadruje skupinu ľudí so spoločnými záujmami, charakteristikami alebo víziou; sú to tí, ktorí sú z rovnakého odboru, ako si ty. Ak si napríklad atlétom, tak iní atléti, s ktorými sa stýkaš, sú v tvojom „etnose“ – v tvojom svete. A Boh očakáva, že z nich urobíš študentov alebo žiakov.

Robiť učeníkov z ľudí v tvojom „etnose“ znamená vyjsť k nim s posolstvom evanjelia a učiť ich, ako žiť podľa Božieho Slova : „A to všetko je z Boha, ktorý nás zmieril so sebou v Kristovi a zveril nám službu zmierenia.“ (2.Korinťnom 5:18).

Pán Ježiš rozprával o kráľovstve nebeskom v podobenstve : „Podobné je kráľovstvo nebeské pokladu skrytému na poli, ktorý človek našiel a skryl; od radosti nad ním ide, predá, čo má, a kúpi to pole.“ (Matúš 13:44). Pre toho muža ani nebolo tak dôležité to pole, ako poklad skrytý v ňom. Rovnako aj Boha predovšetkým zaujímajú duše, ktoré môžeš pre Neho získať v tvojej oblasti pôsobenia.

Kázanie evanjelia nie je niečo, čo si môžeš zvoliť, je to niečo, čo musíme robiť všetci. Nie je to len úloha pre evanjelistov alebo pastorov. Je to pre každého kresťana. Dôvod, prečo si v svojom zamestnaní je ten, že Boh ťa tam poslal, aby si tam obrátil tých, čo sú v tme, do Jeho úžasného svetla. Boh chce, aby si ich zasiahol s posolstvom večného života.

Modlitba

Drahý Otec, ďakujem Ti, že si prejavil svoju dôveru voči mne tým, že si ma poslal do sveta ako Tvojho vyslanca. Ďakujem Ti, že si ma urobil služobníkom zmierenia. Dnes som mocou Tvojho Ducha verný a efektívny v získavaní stratených duší v mojom svete pre Teba a v obracaní ich od tmy do slávnej slobody synov Božích, v mene Ježiš.

Ďalšie štúdium

2. Korinťanom 5:20

Marek 16:15–18