Svätosť verzus spravodlivosť

Z Neho aj vy ste v Kristovi Ježišovi, ktorého nám Boh učinil múdrosťou a spravodlivosťou a posvätením a vykúpením, (1 Korintským 1:30).

Niektorí veriaci si splietli svätosť so spravodlivosťou domnievajúc sa, že nie je medzi nimi žiaden rozdiel. Hoci si ich ľudia často zamieňajú, svätosť nie je rovnaká vec ako spravodlivosť a je treba, aby rozdiel medzi týmito dvoma pojmami bol jasný.

Svätosť je miesto v Bohu; teda stav! Keď Boh niečo posvätí, či je to miesto, osoba alebo vec, stane sa to svätým. Tá vec alebo osoba sa oddelí k Bohu od celého zvyšku. Zahŕňa to dva aspekty. Po prvé, Pán ťa izoluje alebo oddelí a po druhé, oddelí samého seba k tebe. Jedna vec je oddeliť niečo alebo niekoho od iných vecí, avšak to neznamená, že si tú vec oddelil pre seba. V takomto spojení ťa Boh oddeľuje od všetkého iného k sebe samotnému; pre Jeho posvätné použitie, lebo si svätý!

Ako deti Božie sme posvätení Duchom Bohu. Preto sme nazývaní svätými, to je náš stav. Tak isto keď Božia prítomnosť príde na niekoho alebo na nejaké miesto, ako tomu bolo na vrchu Sinai v Starej Zmluve (Exodus 24:16), stane sa to miesto sväté. Chrám v Starom Zákone bol nazvaný svätý, pretože tam bola prítomnosť Boha a Boh oddelil to miesto pre seba.

Spravodlivosť na druhej strane je prirodzenosť Boha, ktorá opisuje Jeho spravodlivosť; Jeho schopnosť robiť správne a mať pravdu. Boh sa nikdy nemýli, On má vždy pravdu. Čokoľvek robí, je iba správne. Keď je ti udelená táto schopnosť mať pravdu a robiť iba správne vo svojom živote, automaticky sa staneš spravodlivým. To znamená, že môžeš byť v Jeho prítomnosti bez pocitu odsúdenia, menejcennosti alebo viny.

Spravodlivosť je už teraz tvoja prirodzenosť. Inými slovami – je to vlastnosť tvojho ducha. Nielenže si Božou spravodlivosťou v Kristovi, ako nám to hovorí 2 Korintským 5:21; vlastne si oboje: a to spravodlivý a svätý (1 Korintským 3:17). Židom 3:1 nás nazýva svätými bratmi, účastníkmi na nebeskom povolaní. Zdielaš rovnaký život a prirodzenosť s Pánom, Jeho prirodzenosť spravodlivosti a svätosti bola vložená do tvojho ducha a teraz si s Ním jedno: „Veď aj kto posviaca, aj tí, čo sú posviacaní, všetci sú z jedného (otca). Práve preto sa nehanbí menovať ich bratmi“ (Židom 2:11).

Vyznanie

Som chrámom Božím a Boží duch žije vo mne, preto som svätý, ako On je Svätý. Na základe Kristovej smrti, pochovania a zmŕtvychvstania som prehlásený za spravodlivého, ospravedlnený a posvätený pred Bohom. Teraz každý deň žijem a kráčam v prirodzenosti Božej, ktorá bola vložená do môjho ducha. Chvála Pánu!

Rozšírené štúdium:

Efezským 4:23-24