Všetko ti patrí!

A tak nech sa nikto nechváli ľuďmi. Lebo všetko je vaše (1. Korintským 3:21).

Záverečná časť tohto úvodného veršu je dnešnou realitou. Nejedná sa o sľub. Kresťan je držiteľ; nehovoríme o niekom, kto sa pokúša niečo nadobudnúť. Toto je veľmi dôležitá pravda, ktorú si musíš jednoducho osvojiť, aby aj tvoja viera bola účinná tak, ako by mala byť.

Jedna dôležitá vec na tému viera, ktorú treba pochopiť je to, že viera je pre túto súčasnú chvíľu. Viera sa neteší na prichádzajúce požehnania od Hospodina; viera jednoducho „vlastní“ už teraz. Kráčať vo viere neznamená dúfať ani veriť niečomu, lebo všetko ti už patrí. Už nič viac neočakávaš od Boha, lebo všetko je ti sprístupnené v Kristovi Ježišovi.

Mnoho ľudí vyjadruje nádej a čuduje sa, prečo nenastala zmena v ich situácii. Je to viera, ktorá funguje a nie nádej. Nádej je pre budúcnosť, zatiaľ čo viera je pre prítomnosť. Nádej hovorí „verím v zázrak“, avšak viera povie „mám zázrak“. Je medzi nimi obrovský rozdiel. Ty si veriaci a to ťa robí držiteľom: „Kto verí ... ten má ...! (Ján 3:26). Dnes ti hovorím, prestaň čakať, aby Boh niečo urobil s tvojou situáciou; zober si to, čo ti už patrí a urob zmenu.

Už viac nečakaj, zober si svoje uzdravenie v tejto chvíli. Zober si novú prácu. Ten zázrak, ktorý si myslel, že sa stane minulý rok, ale sa nestal, lebo si preň „veril Bohu“, sa nestal, pretože veriť nie je viera! Namiesto toho si to jednoducho privlastni. Je to tvoje. Prestaň hovoriť: „verím, že v jeden deň dostanem svoje uzdravenie,“ namiesto toho povedz „mám v sebe božské zdravie, preto odmietam byť chorý.“ To je presne to, čo hovorí Slovo: „Ani jeden obyvateľ nepovie: Chorý som! Ľudu, ktorý tam prebýva, sú viny odpustené“ (Izaiáš 33:24).

Vyznanie

Odmietam sa pre čokoľvek trápiť, pretože všetko mi patrí. Som držiteľ všetkého, lebo ja som potomok Abrahámov. Moja viera dnes pre mňa prináša výsledky, lebo konám podľa Slova. Kráčam v skutočnosti toho, kto som v Kristovi – Boží dedič a spoludedič s Kristom, v mene Ježiš. Amen.

Rozšírené štúdium

Marek 11:22-24