Nespochybňuj Slovo!

Mal skoro sto rokov a videl svoje odumreté telo i odumreté materinské lono Sáry, no predsa neoslabol vo viere. Nezapochyboval v neviere o Božom zasľúbení, ale naopak, stal sa silným vo viere a tak vzdal slávu Bohu. Bol pevne presvedčený, že ten, ktorý dal sľub, môže ho aj splniť. (Rimanom 4:19 – 21).

Čas otestuje vieru. Veľmi jednoducho dokážeš rozoznať, či niekto žije vo viere alebo naopak v neviere; poznáš to vtedy, keď je dotyčný tlačený časom. Keď sa stupňuje tlak a očakávaný proces ešte nepriniesol vytúžené výsledky a ty začneš váhať, uvažovať, či si počul alebo nepočul správne, čo Boh povedal, tak to je neviera, to nie je viera.

Mnoho ľudí bez toho aby o tom vedeli, kráča v neviere každý deň, lebo celkom nerozumejú tomu, čo to znamená byť neveriaci. Neveriaci je ten, kto pochybuje o pravdivosti a dokonalosti Božieho Slova. Na druhej strane viera nepochybuje, a to bez ohľadu na to, aké sú okolnosti. Viera je naplno presvedčená o tom, že to, čo Boh povedal, je absolútna skutočnosť.

Keď začne nahlodávať neviera s tým, že odpoveď mešká, viera ostáva neotrasená; spolieha sa presne na to, čo Boh povedal, že má prísť. Pán Ježiš povedal v Markovi 11:23: „Amen, hovorím vám, keby niekto prikázal tomuto vrchu: Zdvihni sa a zrúť sa do mora! A NEZAPOCHYBOVAL by v srdci, ale veril by, že čo vyslovil, sa stane, splní sa mu to.“ Tvoja úloha nie je rozmýšľať nad tým, ako sa tá hora prenesie do mora po tom, ako si jej to nariadil. Ty sa máš sústrediť na výsledok a odmietnuť váhanie; byť úplne presvedčený, že tvoje vyznanie viery prinesie vytúžené výsledky: „... A tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera“ (1. Ján 5:4).

Modlitba

Drahý Otče, ďakujem Ti za neomylnosť Tvojho Slova a jeho prevládajúcu moc v mojom živote! Moja dôvera a istota spočíva v schopnosti Tvojho Slova budovať ma a urobiť ma všetkým tým, na čo si ma predurčil, aby som bol, v mene Ježiš. Amen.

Rozšírené štúdium: Jakub 1:6; Židom 3:12; Rimanom 11:20

1 – ročný plán: Lukáš 22:39 – 65; 1.Samuelova 29 – 31

2 – ročný plán: Rimanom 16:12 – 27; Žalmy 135 – 136