„Výnimočnejšia“ sláva

„A keď už služba odsúdenia bola slávna, o čo slávnejšia je služba ospravedlnenia? Lebo aj to, čo bolo slávne, stráca slávu v porovnaní s touto prenesmiernou slávou“ (2.Korintským 3:9-10).

2.Mojžišova 34 nám hovorí o tom, ako bol Mojžiš v Božej prítomnosti štyridsať dní a nocí a prijal „Desať Božích prikázaní“. Prikázania boli niekoľko viet, ktoré by obyčajne nevyžadovali zapisovanie celý deň. Tak prečo zostával Mojžiš štyridsať dní a nocí, aby ich prijal? Bolo to preto, lebo pre Mojžiša to neboli len „prikázania“; bol to život.

Keď potom Mojžiš zostúpil z vrchu Sinai, Áron a všetci ostatní ľudia sa na neho pozreli a videli, že jeho tvár žiarila Božou slávou a báli sa k nemu priblížiť (2.Mojžišova 34:30). Z Mojžišovej tváre vyžarovala taká sláva, že musel použiť závoj, aby zakryl svoju tvár, pretože ľudia nedokázali zniesť Božiu slávu. Ako sa mohla sláva na ňom tak udržať? Bolo to tým, že meditoval o tom, čo povedal Boh.

Mojžiš premýšľal o Božom Slove tak veľa, že ani nevedel, že jeho tvár žiari Božou slávou (grécky: doxa). Slovo malo taký vplyv na Mojžiša, že to ovplyvnilo jeho fyzické telo. Odvtedy vždy, keď sa Mojžiš išiel modliť, dal si dole závoj, ale keď prišiel k ľuďom, zakryl si svoju tvár.

Sláva, ktorú máme dnes, ďaleko viac prevyšuje slávu, ktorú mal Mojžiš. Nepotrebujeme závoj na našu tvár; sláva je v našom duchu: „My všetci akoby v zrkadle vidíme s odkrytou tvárou slávu Pánovu, keď Duch Pánov premieňa nás v ten istý obraz zo slávy do slávy“ (2.Korintským 3:18). Keď hľadíme na Božiu slávu v Božom Slove, premieňame sa zo slávy do slávy.

Vyznanie

Môj život je vyjadrením Božej slávy, milosti, dokonalosti, krásy a spravodlivosti. Dokonalosť a bezúhonnosť božskosti sa prejavuje vo mne a cezo mňa v stále narastajúcej žiare! Som neustále premieňaný zo slávy do slávy cez Ducha, keď hľadím na Božiu slávu v Slove, v mene Ježiš. Amen.

Rozšírené štúdium: Žalm 82:5-7; Matúš 13:15

1-ročný plán: Rimanom 11:1-24; Žalmy 79-81

2-ročný plán: Filipským 1:1-8; Izaiáš 59